Kúpele Bojnice v prvom ochrannom pásme bagrujú a buldozérujú

Ochranné pásma prírodných kúpeľov Bojnice sú vyhlásené zákonom.

Okrem popisu hraníc I. a II. ochranného pásma kúpeľov Bojnice sa v zákonnom predpise jasne a jednoznačne uvádza, aké sú ZAKÁZANÉ činnosti v I a II. ochrannom pásme.
Tieto činnosti sa nesmú robiť preto, aby nedošlo k možnému poškodeniu termálnych prameňov a ich výverových oblastí.

Celý zákon nájdete na tejto internetovej linke:

https://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-255

Kúpele Bojnice majú prostredníctvom svojho majiteľa v médiách plné ústa toho, ako ich údajne ohrozujú najmä Hornonitrianske bane a vyjadrujú svoje "obavy a tušenia", ale zároveň s kľudom Anglického gentlemana úplne prehliadajú časti zákona, ktoré sa im momentálne podľa situácie "nehodia do krámu", hoci tým vlastne idú sami proti sebe - ohrozovaním vlastných vodných zdrojov termálnej vody.

Zakázané činnosti v I. ochrannom pásme Kúpeľov Bojnice sú najmä nasledovné: 

 V tomto príspevku je dôležitý najmä bod 9.  Je zakázané ťažiť štrk a zeminu. Ťažiť znamená naberať, prevážať a premiestňovať v množstve viac ako  niekoľko stovák ton (bez konzultácie s Inšpektorátom Kúpeľov a Žriediel Slovenskej Republiky  .
Keď sa prevezie občas nejaká tatrovka zeminy, o nič neide, to je normálne v súvislosti s drobnými stavbami a úpravami.

V 1 ochrannom pásme kúpeľov Bojnice sa ale bagrujú, buldozérujú a prevážajú tisícky ton zeminy, vybagrovanej niekoľko desiatok až stovák metrov od prirodzených aj umelých výverov prírodných termálnych vôd, ktoré ich živia.

Tu sú o tom dôkazy:

Rozsiahle buldozérovanie terénu medzi Kúpaliskom Čajka a okrajom hradnej priekopy Bojnického Zámku , marec 2020

Iný pohľad na rozsiahle buldozérovanie terénu pod kúpaliskom Čajka , v tesnej blízkosti prameňovýv výverom Bažantnica a Štrandový prameň. jar 2020

Rozsiahle navážky zeminy na rozhraní Kúpaliska Čajka a Kúpeľov Bojnice , presne medzi prirodzenými prameňmi pri Kúpalisku a pri Starom kúpeľnom dome (Mier) jeseň 2019

Rozsiahle úpravy terénu bagrovaním pri Liečebnom dome Baník, jeseň 2020

To isté miesto o pol roka neskôr na jar 2020

Ďalší párik záberov z rovnakého uhla: Bagrovanie za LD Baník - 100 metrov od prameň Jazero a 100 metrov od Starého a Neznámeho prameňa, ako aj od vrtu BR1 a BR2 . Leto 2019  

To isté miesto na jar 2020

Kam s tisícami ton vyťaženej zeminy z výkopov a buldozérovania? Do prvého ochranného pásma kúpeľov, 200 metrov od prírodného výveru termálnej vody prameňa Jazero . Leto 2019 

Všetka navozená zemina sa rozprestrie po ploche bývalého ovocného sadu - prvý stupeň - terasa vybudovaná v lete 2019. Počas jesene ešte pribudli ďalšie terasy. To všetko v oblasti známej podľa Geologického ˇUstavu Dionýza Štúra ako oblasti zosuvnej. 

Aby ste mali predstavu o rozsahu ťažby a buldozérovania je na fotke výkonný veľký buldozér

Po pol roku sa už v navozenej zemine začínajú tvoriť veľké erózne ryhy. jar 2020

Preto že jazierok v kúpeľoch nikdy nie je dosť, v lete 2019 bolo vybágrované 200 metrov od prírodného prameňa Jazero ďalšie umelé jazero rozmerov 50 x 40 metrov v ktorom budú asi fontány. Zemina z tohto a iného bagrovania bola navozená v I. ochrannom pásme a rozbuldozérovaná do 4 terás  obsahujúcich najmenej 4-5 tisíc ton zeminy a možno iných hmôt.
Jar 2020

Pre vyjasnenie miest, ktoré zachytávajú fotografie vnútri 1. ochranného pásma Kúpeľov Bojnice sú na fotených miestach zelené krížiky 

Súčasný majiteľ Kúpeľov Bojnice už prešiel viacerými pokutami za stavby bez stavebného povolenia, - napríklad za Liečebný dom Lysec známy z médii,  a takto bačuje naďalej. Zdôvodňuje to kuriózne: staval načierno, lebo musel. Stavby bez povolení priznáva celkom otvorene on sám v mesačníku Prievidzsko v zime 2020 takto:

Tak kto na Hornej Nitre vodu káže a víno pije?

Termálna voda v bani v Novákoch a kolísanie prameňa Bojnice

Motto:  "Nablázniť ľudí je oveľa ľahšie, ako im neskôr vysvetliť, že boli niekým nabláznení!" Samuel Clemens , známejší pod literárnym menom Mark Twain  

Vyhlásenie Kúpeľov Bojnice o tom, že v tamojších kúpeľoch výrazne skokovo poklesli výdatnosti prameňov pol roka po tom, ako sa v bani Nováky vyliala voda z tektonickej poruchy , už zľudoveli. Túto "pikošku" zverejnili v rokoch 2017 - 2018 takmer všetky noviny. 

Noviny  a ostatné média takéto pseudo konflikty zverejňujú radi, a ešte lepšie je, keď sa spor vyostruje, lebo konzumenti takýchto správ pozornosť zaostrenú na jeden problém veľmi dlho neudržia . 

Ako to bolo naozaj, o takzvanom "prievale" vlažnej vody v Nováckej bani, sme písali v staršom článku tu: 

http://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/09/prieval-vody-kupele-bojnice.html   

Všetci redaktori a ich prostredníctvom aj verejnosť,  si zrejme dodnes myslí, že sa tak stalo na dnešnej Bani Nováky na východnom okraji Mesta Nováky.

V tomto článku si povieme, prečo je to kolosálna volovina. 

Oblázniť sa dajú najľahšie predovšetkým tí, ktorí sa chcú dať oblázniť. Ak ste uverili, že ten "incident" , kvôli ktorému mal údajne nastať výkyv výdatnosti termálnej vody na Starom prameni po pol roku, sa stal na dnešnej Bani Nováky, tak Vás proste obláznili. 

Fakty sú iné, avšak asi nemôžeme čakať, že to niekto z redaktorov uvedie na pravú mieru kravinu, ktorú už raz do sveta vypustil, pokiaľ by mu to súd neprikázal. Nemá cenu súdiť sa s každým trpáckym subjektom.

Teraz tie fakty, ktoré sú iné, než by ste čakali, trochu rozvedieme.
 Preto že pravda sa nakoniec vždy prederie na povrch, aj keď ju zadupete do zeme alebo umlátite novinami. 

Fakt 1:  Veľmi dlho sa Baňa Nováky nazývala skratkou NUB. Nie je to skratka pre Najkrajších Úžasných Baníkov, ale pre Novácke Uhoľné Bane. 

Bane - nie Baňu 

To preto, že tých Nováckych uhoľných baní bolo až donedávna viac ako prstov na jednej ruke:

počítajme spolu: 

Baňa 1 (Rudolf) dnešná zrekultivovaná strelnica silových zložiek štátu medzi Kostoľanmi a Novákmi

Baňa 2 (Adolf) 

Baňa Lehota podzemná (dnešná zrekultivovaná Píla  pod Lehotou pod Vtáčnikom) 

Baňa Lehota povrchová (Na okraji Lehoty pod Vtáčnikom - budúce jazero)

Baňa Mier (Dnešná strojáreň BME pri Koši)

Baňa Nováky - súčasná baňa na okraji Novák. 

O tom pochopiteľne už v dnešnej  dobe väčšinou netušia ani  Novácke srnky, nieto ešte väčšina čitateľov, poslucháčov alebo divákov z iných regiónov. Takže si spájajú podsunuté informácie automaticky so súčasnou Baňou Nováky, čo je ale kapitálny omyl.

Toto je vyústenie Úpadnice Nováky, neskôr známejšej ako Rudolf a potom Baňa 1

Fakt 2: výtok vlažnej vody popisovaný Kúpeľmi Bojnice ako "prieval termálnej vody" sa stal v severnom prekope Bane 1 .
Baňa 1 alebo Úpadnica Nováky , neskôr premenovaná na baňu Rudolf  sa nachádzala v priestore dnešnej športovej strelnice Nováky. Severný prekop znamená, že chodba bola razená smerom na sever, teda dnešnému Mestskému úradu Pripomeniem, že od Bojníc je to viac ako 8 kilometrov vzdušnou čiarou. 

Fakt 3: V Bani 1 (Rudolf) sa dobýval takzvaný Nadložný sloj, ktorý ležal plytko pod povrchom, nie hlavný sloj, ktorý sa dobýva v bani Nováky v 300 metrovej hĺbke pod povrchom, Koniec koncov - že je tu uhoľný sloj, to objavili v roku 1900 pri stavbe cesty medzi Novákmi a Kostoľanmi, v hĺbke nejakého metra pod povrchom. Tento Nadložný sloj sa vytvoril neskôr, než Novácky hlavný sloj lignitu dobývaný dnes .

Fakt 4:  Baňa 1 Rudolf bola otvorená "Úpadnicou Nováky" zarazenou v apríli 1940 idúcou priamo v sloji, takže z nej ešte v tom istom roku vyťažili prvých 66 vozíkov lignitu, a zásoby boli vypočítané až v roku 1955. Jednalo sa od počiatku baňu plytkú, do 100 metrov pod povrchom, takže dávať ju nejako do súvisu s prameňmi v Bojniciach a ich takzvaným "koreňom" je čisté blúznenie.

Areál bane Rudolf . V pozadí Nováky

Fakt 5: Baňa Rudolf je (bola)  počas jej fungovania  odjakživa bližšie ku kúpeľom Chalmová, než ku Kúpeľom Bojnice. Od Úpadnice Nováky je po kúpele Chalmová vzdialenosť 6,5 kilometra, do kúpeľov Bojnice je to ale vzdušnou čiarou viac ako 8 kilometrov. Severný prekop sa blížil smerom k Chalmovej, ale k Bojniciam nie.

Ak by teda dobývanie uhlia malo akýkoľvek vplyv na režimy prietokov termálnych prameňov, čo ale nikdy žiadny hydrogeologický výskum nepotvrdil, musel by sa v spomínanom roku prejaviť predovšetkým v Chalmovej, nie v Bojnických Kúpeľoch. 

Aj pre to vyššie uvedené  sú takéto a podobné tvrdenia predstaviteľov Kúpeľov Bojnice vyložená  hlúposť.  

...............................................................................................................................................................
Použité pramene a podklady:

mapové podklady HBP a.s.

mapy.sk

https://sk.wikipedia.org/wiki/Term%C3%A1lne_pramene_Hornej_Nitry#Problematika_mo%C5%BEnost%C3%AD_ovplyvnenia_prame%C5%88ov_Bojnice_%C5%A5a%C5%BEbou_uhlia_v_Nov%C3%A1ckej_panve

https://plus7dni.pluska.sk/domov/ohrozuje-tazba-uhlia-pramene-liecivej-termalnej-vody-bojniciach

    

   

  

Prečo sú výsledky výskumov teplej vody okolo Bojníc stále platné?

Osoby s rôznymi záujmami sa neustále pokúšajú spochybniť výsledky vedeckých výskumov, keď sa im to hodí do krámu.
Vidíme to všade.
Blbci a hlupáci mávajú popieranie vedeckých výskumov v povahe vlastne vždy, preto že neznesú ten pocit, že niekto iný vie viacej ako oni. Najhoršie ich škrie fakt, že ten, kto vie viac, sú vlastne všetci ostatní.

Horšie je , keď sa kvôli rôznym pochybným zámerom pustia do spochybňovaniu vedy osoby inak inteligentné. To sa už potom volá vychcanosť, a dôvodom, prečo vedu spochybňujú inteligenti, sú väčšinou peniaze a vidina ziskov, moci a dôležitosti.
Veda a pravda sa ale klamať dlhodobo nedá.
Akokoľvek  zdanlivo logicky je blbosť obhajovaná, stále zostáva blbosťou.

Kúpele Bojnice od svojho vzniku ešte v praveku v podstate až do 20 storočia  stagnovali, slúžili len záujmom majiteľov Bojnického panstva.

Rozmach zaznamenali až po začiatku podnikania firmy Baťa na Hornej Nitre medzi svetovými vojnami.
Baťovci postavili veľkú fabriku na obuv na zelenej lúke v Baťovanoch - dnešnom Partizánskom. Zároveň sa rozvinula aj firma na spracovanie koží na obuvnícke usne v neďalekých Bošanoch - neskôr známa ako Koželužne Bošany.

Firma Baťa bola známa svojim holistickým (všetkozahrňujúcim) prístupom k budovaniu spoločnosti - brali ich ako komplex , okrem výroby aj z pohľadu sociálnej, zdravotnej a kultúrnej starostlivosti o pracujúcich, aby si mohli vyberať tých najlepších pracovníkov, technikov a riadiaci personál. Je všeobecne známe, že Baťa pre svojich robotníkov staval celé štvrte obytných domov so škôlkami, školami, nemocnicami a podobne. V tom ponímaní podnikania ako celku boli pre firmu Baťa strategické aj pomerne blízke Bojnice, ako miesto oddychu, liečenia a rehabilitácie pre personál firmy.
O termálnych zdrojoch v susedných Veľkých Bieliciach pri Baťovanoch ,ležiacich nepozorovane v hĺbke, vtedy ešte nikto poriadne netušil.

Preto Kúpele Bojnice firma Baťa kúpila, zrekonštruovala ich. Od vtedajších štátnych orgánov si firma doslova "vydupala" zákonnú klasifikáciu Bojnických termálnych vôd ako liečivých termálnych vôd, hoci v skutočnosti majú mineralizáciu len  okolo 700 miligramov minerálov na liter.
Na druhej strane u nás sa od počiatku vedeckého kúpeľníctva považovali za oficiálne skutočne liečivé vody len tie, ktoré mali obsah minerálov viac ako 1000 miligramov minerálov na liter, teda viac ako 1 gram.

Ilustračný obrázok vrtu s prelivom vody ,z internetu

Baťovci tiež začali skúmať možnosti ťažby lignitového uhlia na juhozápadnom okraji Nováckej panvy, ako blízkeho a lacného zdroja energie pre svoje obuvnícke závody - rovnako urobili prieskum na lignit aj pri Hodoníne  tu zase pre továreň v Zlíne , a pokusy hľadania uhlia pre Baťove závody prebehli aj pri dnešnom Svite pod Tatrami.

Rozmach kúpeľov sa počas II. svetovej vojny opäť pribrzdil, a po roku 1948 boli Kúpele Bojnice , tak aj Novácke Uhoľné bane, aj Koželužne Bošany ,všetky väčšie podniky štátom znárodnené - patrili teda štátu a zároveň všetkým občanom novej Česko-slovenskej republiky.

Súdruhovia vo vláde budujúci socializmus a komunizmus boli kadejakí, ale prevažne to neboli úplní hlupáci. Bystrejší súdruhovia v Ústrednom Výbore KSČ a KSS tiež chodievali do kúpeľov v Piešťanoch alebo Čechách, a tiež vedeli o veľkom význame ťažby uhlia pre energetiku pre účely rozvoja industrializácie poľnohospodárskeho Slovenska.

Uvedomovali si, že by tu mohol byť potencionálny problém - sociálno ekonomický konflikt medzi záujmami socialistických pracujúcich o rekreácie a kúpeľnú liečbu , a záujmom Československa na výrobe elektriny pre novobudované Chemické Závody Nováky a nového závodu na výrobu hliníka v nepríliš vzdialenom Svätom Kríži - toť za hrebeňom hôr. O elektrinu mali záujem samozrejme aj bývalé Baťove Závody v neskôr premenovanom Partizánskom.

Bolo treba riešiť zásadné otázky -

• V akom  vzájomnom a hydrogeologickom vzťahu sú Kúpele Bojnice a Novácke uhoľné ložisko? 
• Môžu Novácke bane ohroziť kúpele Bojnice a naopak - môžu Kúpele svojimi prameňmi ohroziť Nováckych baníkov? 

Socialistická a predtým ľudovodemokratická vlasť musela preto vyriešiť možné zásadné rozpory a teoretické ohrozenia, preto že k vzájomnému ohrozeniu baníctva hnedého uhlia a termálnych kúpeľov už naozaj došlo ešte za kapitalizmu CK monarchie v druhej polovici 19 storočia v blízkosti severočeských Teplíc.  Tu sa nešťastnou zhodou okolností a v súbehu s absolútnou absenciou geologického prieskumu prevalili termálne vody do blízkych uhoľných baní, a pár rokov nefungovali ani bane, ani kúpele, hoci potom sa obnovilo oboje, aj bane aj kúpele. Geologické štruktúry ako ich poznáme na Hornej Nitre, sa ale tým geologickým podmienkam v Tepliciach vôbec ani trochu nepodobajú.

Súdruhovia geológovia, tí najlepší z najlepších vo svojom odbore, boli preto vlasťou a stranou povolaní, aby vyriešili či jeden dôležitý socialistický podnik nemôže mať po geologickej stránke škodlivý vplyv na iný dôležitý socialistický podnik.

Súdruhovia chceli vedieť pravdu ako to vlastne je, preto že nepotrebovali žiadne "prúsery" a chceli v Bojnických kúpeľoch rekreovať aj ťažko pracujúcich haviarov z bane v Novákoch, Cígli a Handlovej.
Na druhej strane potrebovali objektívne vedieť, či by štátne bane mohli ohroziť štátne kúpele.
Jednoducho povedané, potrebovali zistiť, či môžu oba štátne podniky spoluexistovať vedľa seba.
Obaja riaditelia - aj súdruh riaditeľ baní aj súdruh riaditeľ kúpeľov Bojnice chodievali na "koberček" na krajský či celoštátny výbor strany.

Najprv si súdruhovia zavolali profesora Hynie, v tom čase už starého pána na dôchodku, ako najväčšieho odborníka na termálne pramene v celom Československu, nech sa pozrie, čo si o problematike myslí odborník.

Profesor Ota Hynie bol špičkovým odborníkom na kúpele a termálne pramene najmä v Česku a na Morave, a tiež bol odborníkom na Piešťany na Slovensku hlavne v medzivojnovom období.
 Z jeho práce je zrejmé, že kvôli vtedajšej slabej geologickej preskúmanosti -ako ložiska uhlia tak aj Bojnických kúpeľov-  nechcel veľmi riskovať s nejakými jednoznačnými závermi.
Popísal to čo existovalo, pomeral pramene a staršie vrty, teploty, zloženia vody a prietoky, skúmal prírodné termálne jazierko.
Dal vyčerpať prameň Jazero, pri ňom dal urobiť pár desiatok metrov hlboké či skôr plytké vrty na preskúmanie geológie. Nakreslil schému o teoretickej polohe uhlia v súvrství hornín  a bojnických teriem, plus pri prameni Jazero nakreslil pár schematických rezov a nakoniec napísal opatrné stanovisko.

Vyjadril sa v tom zmysle, že by mohol byť nejaký súvis medzi vyliatím minerálky z jednej poruchy v Bani 1 a bojnickým pramenišťom, a že by bane teoreticky mohli priblížením k Bojnickým kúpeľom spôsobiť nejaké problémy. Nemal však dostatok dát, a sústava hlbokých vrtov v Bojniciach ani okolo Bojníc ešte nebola, bolo tam len pár veľmi plytkých vrtov, ktoré  usporiadaní vrstiev v hĺbkach nič presnejšie nehovorili. Mylne sa napríklad domnieval (čo je z jeho hypotetického rezu ložiskom zrejmé), že smerom k Bojniciam sa uhoľný sloj "ponára" až do hĺbky 700 metrov, o čom dnes vieme, že to nie je pravda. Mýlil sa, preto že nemal dostatok dát z vrtov a žiadne hlboké vrty v tej dobe v tom rajóne ani neexistovali, ale musel "uvariť" nejaký vedecký záver "z vody" a musel byť opatrný, naznačiť, že problematiku je potrebné riadne preskúmať.

Opatrnosť profesora Hynie bola na mieste, a múdry človek s jeho vzdelaním a praxou v podstate musel v danej dobe napísať nejednoznačné - obojaké otvorené stanovisko so zadnými dvierkami.
Je dobre si uvedomiť v akej dobe profesor Hynie stanovisko skúmal a písal - bola prvá polovica 50tich rokov, v komunistickom Československu zúrili politické čistky a súdne monsterprocesy, ktoré často končili rozsudkami smrti, alebo doživotiami v lágroch pre domnelých záškodníkov, špiónov a buržoázne živly.
V Sovietskom zväze súdruh Stalin a jeho masoví vrahovia ako Ježov, Jagoda, a iní posielali každoročne státisíce kusov "čerstvého mäsa" do gulagov na Sibíri, kde ľudia v ťažkej práci pri stavbách BAM a v baniach hynuli ako muchy.
Aj Československo malo pár podobných zariadení v uránových baniach na Příbramsku a Jáchymově. Profesor Hynie nechcel urobiť chybu, lebo v prípade chyby by pred dôchodkom v lepšom prípade skončil ako trestanec v bani na urán s dvadsaťročným trestom, čo by asi neprežil.

Preto napísal to, čo napísať musel.
 Začiatkom 60tich rokov jeho posudok vyšiel v niekoľko sto stranovej knihe o všetkých dovtedy známych kúpeľoch v Československu. Bojniciam v nich venuje profesor Hynie 10 strán.
O toto stanovisko profesora Hynieho sa dodnes opiera dezinformačná hoaxová kampaň kúpeľov Bojnice, preto že sa nádejajú, že po skončení baníctva by sa mohli dostať k vode z vrtu Š1 NB II., a že obmedzené poznatky z 50tich rokov 20 storočia sú aktuálnejšie, ako nasledujúcich 50 rokov výskumov s modernými prostriedkami.

Ku kúpeľom Bojnice sa Profesor Hynie už nikdy nevrátil.

To však už nastupovala nová generácia mladých geológov, politická situácia sa ukľudnila, lágre v československu zrušili, politických väzňov rehabilitovali a prepustili, preto že tavárišč Stalin sa už pražil v pekle alebo zabudnutí, či čo to vlastne majú na onom svete za trestnú inštanciu pre duše ateistov po smrti.

Na Hornej Nitre sa začalo intenzívne vŕtať do zeme, preto že mladí schopní geológovia s praxou presvedčili súdruhov na krajských štátnych a ústredných výboroch KSČ, že inak ako s vrtnými súpravami sa otázky ležiace hlboko v zemi  nedajú vyriešiť, čo platí v geológii dodnes.
 Behom jednej desiatky rokov sa geológom a hydrogeológom podarilo nazbierať veľké množstvá dát a už v 60tich rokoch geológ Urban presvedčivo na základe vedeckých výsledkov vrtného prieskumu, rozborov vody a ostatných hydrogeologických postupov vyhlásil, že na základe veľkých rozdielov v chemickom zložení  vody z údajného "prievalu" v Bani 1 v Novákoch v žiadnom prípade nemôže mať táto voda súvis s Bojnickými termálnymi prameňmi, ani znižovaním ich výdatnosti.
Vyvrátil hypotetickú úvahu pána prof. Hynie o možnom súvise vody v uhlí s vodou v kúpeľoch v celom rozsahu.

Súčasne prebiehal rozsiahly vrtný výskum aj v Kúpeľoch Bojnice samotných. Ešte v 70tich rokoch 20. storočia boli navŕtané nové zdroje termálnej vody v kúpeľoch hydrogeológom Dr. Ondrejom Frankom, preto že zo starých prameňov kde vytekala voda prirodzene na povrch, sa voda na liečebné účely kvôli hygienickým predpisom zachytávať nemôže a vlastne ani nesmie .
O. Franko sa spolu s plejádou kolegov venoval problematike vzájomných vzťahov prameňov v Bojniciach a okolí aj  v čase, keď bola prvý krát navŕtaná termálna voda aj v chotári obce Koš vrtom Š1 NB . Robili sa rozsiahle pozorovania a čerpacie skúšky či vrt v Koši môže ovplyvniť 7 kilometrov vzdialené pramene Kúpeľov Bojnice.

 V roku 1994 sa robila dlhodobá skúška výdatnosti termálnej vody z vrtu Š1 NB II, keď sa na 14 mesiacov otvoril ventil na vrte naplno, a 14 mesiacov bez prestávky z neho striekalo 22 - 20 litrov horúcej vody každú sekundu, pričom sa každodenne kontrolovali všetky vrty v Bojnických kúpeľoch a v ich okolí- v Opatovciach nad Nitrou.

Spočítajte si to - každú sekundu 22 litrov vody valiacich sa z vrtu. To je 1320 litrov vody za minútu. Za hodinu je to 79 200 litrov. Za deň je to 1 900 880 litrov, teda takmer dva milióny litrov. Olympijský plavecký bazén má objem 2500 kubíkov vody, teda každý deň by bol takým prietokom napustený horúcou vodou do troch štvrtín jeden olympijský bazén.
Za rok , teda 365 dní vytieklo z vrtu Š1 NB II 693 500 kubíkov termálnej vody , za 14 mesiacov  teda 807 500 kubíkov vody , čo je viac ako trištvrte milióna ton horúcej vody. 

A čo myslíte, zahýbal 14 mesiacov naplno otvorený vrt  s prameňami a vrtmi v Bojniciach? S ich hladinami alebo tlakmi?
Hladiny vody vo vrtoch v Bojniciach, ich výdatnosti, teploty a zloženie vody sa nijako nepohli ani pri plnom otvorení  vrtu Š1NB II na celý rok a dva mesiace, ani dlho po tejto skúške.

Aký iný dôkaz toho, že bazény termálnej vody hlboko pod uhlím a bazén pod Bojnickými kúpeľmi nie sú nijako prepojené, by ste ešte chceli? Dvojročnú skúšku? Päťročnú??

Spomínali sme kolegov O. Franka pri výskumoch termálnych vôd. Boli to zvučné mená, ktoré neskôr  prednášali na mnohých kongresoch v zahraničí :  A. Biely, M. Brodňan, J.Fides, S. Gazda - všetko poprední hydrogeológovia s bohatou praxou, niektorí napísali aj odborné knihy.

Jeden odborník sa mýliť môže, ale také množstvo znalcov sa už pri rovnakom výsledku pravdepodobne nemýli.
Všetci pre súdruhov na výboroch spoločne potvrdili na základe vedy, že Novácke bane ani svojim vrtom ani baňami kúpele Bojnice nemôžu ohrozí.
 Vysvetlili tiež, ako a prečo dochádza a v minulosti dochádzalo k náhlym poklesom a nárastom výdatnosti prameňov v Bojniciach. Môže za to veľkosť ich zberného územia, kde voda pre kúpele Bojnice vsakuje do zeme, ktorá je príliš malá a preto ovplyvniteľná aj malými zmenami.

Hydrogeológovia ale nespali na vavrínoch. Pozorovanie kúpeľných vrtov a vrtov v okolí Bojníc dostali na starosť bane a ich hydrogeológovia.
Zhruba každých desať rokov od navŕtania vrtu Š1 NB a potom vrtu Š1 NB II sa robili ďalšie a ďalšie doplňujúce výskumy - tak ako postupne prichádzali nové technológie a techniky. Odmerali sa napríklad izotopy Síry a Hélia, Argónu v termálnych vodách na zistenie ich vekov - pritom sa prišlo na to, že termálne vody v Bojniciach sa od tých pod Hornonitrianskou kotlinou odlišujú nie len zložením, a úrovňami mineralizácie, ale aj vekom - termálna voda z vrtu pri Laskári a Koši je omnoho staršia, ako tá, čo vyviera v Bojniciach.

Tým bystrejším a pozornejším  z čitateľov to teraz dúfam zacvaklo.
Keby boli zdroje termálnej vody v Bojniciach po státisícoch rokov voľného vytekania aj ich novodobého čerpania prepojené - vek vody aj jej zloženie by museli byť prakticky zhodné, alebo by voda v Bojniciach musela meniť zloženie smerom k zloženiu termálnej vody pod Laskárom.
Nič také sa ale nedeje, a ani sa nestalo. Ako je to možné, keď údajný "prieval" vody v Nováckej Bani 1 údajne mohol spôsobiť pokles na jednom prameni?
Vysvetlenie je jednoduché - tie dva zdroje termálnej vody nesúvisia a nikdy zrejme nesúviseli.

Ďalšími výskumami sa v priebehu rokov znovu a znovu potvrdzovalo, že Bojnické a Novácke termy nie sú nijako prepojené, jedná sa o dva systémy, baníci teda vodu nie len že nemôžu Kúpeľom kradnúť ale nemôžu ju ani nijako ohroziť.

Nikto nikoho neuplácal, nikto nikoho nepresviedčal na krivenie vedeckých výsledkov, preto že súdruhovia na výboroch chceli vedieť objektívnu pravdu možností vzájomných ovplyvnení dvoch susedných štátnych socialistických podnikov-  štátnych kúpeľov a štátnych baní.
Výsledkom boli čisto vedecké zistenia, a výsledky skúmania hovoria, že žiadne ovplyvňovanie termálnej vody Bojnických kúpeľov zo strany baní  nie je, ani nemôže byť.

Potom zrazu pribehne nejaký strojný inžinier,  privatizér Kúpeľov a začne do sveta cez médiá vytrubovať, že on tieto výsledky 40 rokov výskumov spochybňuje, preto že podľa neho by tie hydrologické systémy mohli predsa len byť prepojené, začne naznačovať že výsledky výskumov z doby postkomunistickej boli baňami kúpené, objednané, skorumpované...

Je tu ale jeden dôvod, prečo sa skutoční vedci nestávajú predajnými dievkami postávajúcimi na rohu a čakajúcimi na finančnú ponuku objednávateľov.
Každý vedec má svojich konkurentov v danom odbore, ktorí sa "trasú" na jeho miesto vo vedeckej hierarchii. Títo vedeckí konkurenti bedlivo a pozorne čítajú všetky zverejnené oficiálne práce svojho  vedeckého soka. Pokiaľ by zistili, že niektorý vedec z ich odboru vedu zámerne sfalšoval, okamžite to vo svojich vedeckých prácach vykričia do celého sveta.
To každý z vedeckej komunity vie, a preto vedci a veda na predaj nie sú a nie je.

Predajný -podplatiteľný vedec by po odhalení skončil, nikto by sa s ním už v danom odbore nebavil, ani hladný pes strážnej služby na Akadémii vied SR by už od neho ani suchú kôrku nevzal.

Preto sú úplatní skutoční vedci prakticky takí vzácni ako himalájsky yeti.
Veľa ľudí o nich hovorí, píšu sa o ňom knihy a články v novinách, ale nikto ho nikdy poriadne nevidel ani neodfotografoval.

Napriek tomu sa čierna ovca občas nájde.
Tí ktorí sa ulakomia na judášskych 30 strieborniakov väčšinou niečo napíšu pre objednávateľa aby dostali svoje groše. Je veľmi príznačné, že tieto svoje "odborné" práce nepublikujú v odborných časopisoch, zborníkoch, ani si ich bežne nenájdete na webe či v internetových odkazoch, hoci pre laika typu strojára  môžu znieť ako vedecká práca. 
Prečo je to tak?
Preto že veľmi dobre vedia, že "kolegovia" vo fachu by ich roztrhali ako psíci v útulku suchú zajačiu kožku, a vlastne sa možno za svoju "odbornú prácu" takéhoto druhu trochu hanbia. 

Zato pseudoodborníci nemajú žiadny problém vyjadrovať sa k čomukoľvek v médiách.
Tak to chodí - prázdny sud najviacej duní.
 Pseudovedeckými prácami , ktoré nikdy nevyjdú v žiadnom zborníku a nikdy ich nikto nebude oponovať, zabezpečia len naplnenie objednávky niekoho kto tomu nerozumie. Objednávateľ si zaplatí za sebaklam. 

Viac o tejto téme falšovania vedy nájdete tu:
 https://invivomagazin.sk/new/skorumpovana-veda-vedecka-gramotnost-a-ako-to-naozaj-vyzera,-ked-nas-vedci-klamu_256.html
               
 
Ďalšie podklady
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ota_Hynie             

Keď zlodej kričí: Chyťte zlodeja!

Poznáte to staré príslovie, nie?
Ak niekto na verejnosti hlasno vykrikuje "Tamto je zlodej! Chyťte ho!, zlodeja jedného!"  tak sa často stáva, že tesne predtým ako začal vykrikovať, on sám potichúčky niečo pajzol , a teraz potrebuje odviesť pozornosť verejnosti a v nastalom zmätku sa nenápadne vytratiť.

Že to takto často funguje v spoločnosti dodnes, všetci vieme.

ilustračný obrázok z internetu

Zopakujme si ešte raz:
Bane majú na svojom vrte Š1 NB II namontovaný snímač tlaku, teploty a čerpaného množstva termálnej vody na účely získavania tepla pre ohrievač vzduchu a skleník. Tento snímač nemá žiadne softvérové obmedzenie hornej hranice merania prietoku.
Automatický snímač na vrte baní odosiela namerané hodnoty do informačného systému baní, a zodpovední poverení pracovníci potom raz mesačne posielajú správu na Inšpektorát Kúpeľov a Žriediel pri ministerstve Zdravotníctva SR. 

Takže pre úrad, ktorý prideľuje jednotlivým organizáciám povolené množstvá čerpania termálnej vody nie je žiadny problém kontrolovať, či bane využívajú termálnu vodu v ten ktorý týždeň, aj to aké je množstvo využitej teplej vody z vrtu .

Nezaškodí zopakovať si ešte raz aj to, že Kúpele Bojnice majú na čerpanie liečivej termálnej vody povolené 4 vrty, a k tomu dva vrty na používanie obyčajnej termálnej vody pre kúpalisko Čajka. Automatické merače na dvoch zo štyroch vrtov na liečivú termálnu vodu kúpele namontované nemajú, . Keď snímače kúpeľov náhodou fungujú, tak sú softvérovo nastavené na meranie prietoku maximálne 10 litrov za sekundu.
Preto merače odberov termálnej vody v Kúpeľoch Bojnice ukazujú aj pri čerpaní povedzme 30 litrov za sekundu stále len odber 10 litrov za sekundu.
 To je to isté, ako keby ste mali doma merač vody na potrubí nejakým silným magnetom upravený tak, aby nemeral správne.
Zo zákonov a predpisov Slovenskej republiky síce vyplýva, že každý odberateľ termálnej vody má povinnosť merať teplotu, tlak a čerpané množstvo termálnej vody z podzemia na každom vrte schválenom na odber termálnej vody na dennej,týždennej a mesačnej báze, ale je tu zároveň aj možnosť robiť tieto merania "ručne" teda odčítaním na meracích prístrojoch, zapísať ich do formulára a tento raz mesačne odoslať na IKŽ.
Ako všetci vieme, tužka a formulár znesú všetko, takže bez kontroly si do tabuliek môžete zapisovať hocičo, aj nepravdivé údaje.

O tom, že Kúpele Bojnice kúpou pozemku a obstavaním zhlavia vrtu znemožnili banským hydrogeológom prístup na merania parametrov tlaku, zloženia a výšky hladiny na vrte v Opatovciach nad Nitrou, ktorý ani nie je schválený na odber termálnej vody, sme písali TU: https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/09/ako-kupele-bojnice-vrty-kradnu.html

Ohľadom urobenia si obrazu toho, kto na Hornej Nitre čerpá viac termálnej vody ako je dovolené štátnou vyhláškou príslušným úradom, si ešte odcitujme vyjadrenie z práce Mgr. Daniela Marcina, PhD. a 21 členného kolektívu ŠGÚDŠ s názvom : "Záverečná správa úlohy Regionálne hydrogeotermálne zhodnotenie fatrika Rudninanskej kotliny z Júla roku 2011, ktorý vydal Štátny Geologický Ústav Dionýza Štúra v Bratislave:

Na strane 226 v nej kolektív autorov píše:
"Je tiež potrebné pozorne sledovať vplyv nadmerného odberu zo zdroja BR-1 ako aj vplyv exploatácie vrtu Š1 NBII. Na vrte BR-1 je povolené odberné množstvo 5,7 litra za sekundu, pričom odber z tohto vrtu sa počas obdobia 2007 - 2010 pohyboval v intervale 6 - 10 litrov za sekundu. "   

Na vysvetlenie:
Vrt Š1 NB II patrí baniam a je monitorovaný elektronicky a má tiež riadne platné povolenie na odbery termálnej vody. V lete sa prakticky nevyužíva, preto že na temperovanie skleníkov v letných nociach bohato postačuje teplo odoberané z 20 stupňov teplej banskej vody čerpanej na povrch hneď vedľa  geotermálneho vrtu.

Vrt BR1 je v Bojnických kúpeľoch a je to jeden zo štyroch povolených odberných zdrojov horúcej vody klasifikovanej ako zdroj liečivej prírodnej termálnej vody. Využíva sa celý rok, v lete najviac.

Práca kolektívu ŠGÚDŠ nám  poskytuje dosť jasný dôkaz o tom, že Kúpele Bojnice nehrajú podľa pravidiel, a prinajmenšom po dobu 3 rokov čerpali z svojho vrtu v priemere viac, ako im dovolil štátny predpis - povolenie na odber termálnej vody. Povolenie na odber je vystavené po konzultácii  s Inšpektorátom kúpeľov  a žriediel, na základe vedeckých výskumov kapacít možnej výdatnosti vody z vrtov, To prekračovanie obmedzení čerpania liečivej vody bolo podľa Dr. Marcina  niekedy až dvojnásobné, dokonca aj trojnásobné voči povoleným odberom. 

Už sme spomenuli, že v Bojniciach sú na malej rozlohe blízko seba vrty a ich teplé vody navzájom súvisia a ovplyvňujú sa navzájom.
Ak priveľa čerpám v jednom vrte Kúpeľov, na výdatnosti v inom vrte v kúpeľoch alebo termálnom jazierku sa to musí prejaviť, a aj sa v praxi prejavuje.
Do malej vane s jedným malým prívodným kohútikom nemôžete postaviť tri čerpadlá a čakať že keď ich všetky pustím, hladina vody sa nezačne znižovať, aj keď voda doteká z kohútika. Ak je prítok menší ako celková spotreba, hladina a tlak sa znižuje.

Problémom ľudí, ktorí nedodržujú predpísané pravidlá je zvyčajne to, že tak nejako predpokladajú, že ani všetci ostatní okolo tiež nedodržujú pravidlá.
To je kapitálny omyl.
Vždy sa nájde niekto, kto ich dodržuje.

Keď sa zverejnia všetky údaje, grafy čerpania a existujúce vedecké práce na tému Bojnických termálnych vôd, niekto bude otvárať oči ako výr ušatý.
Takých nepriestrelných dôkazov, že jeden z partie hry o teplú vodu je falošný hráč, totiž existuje vo vedeckých prácach o termálnych vodách na Hornej Nitre viacej.

Tak kto teda kradne štátu termálnu vodu?
 Kto pracuje na tom, aby pramenná sústava Kúpeľov Bojnice spela ku kolapsu?

Odpovedať si budete musieť sami.

My vám zatiaľ povieme, že pravda nakoniec vždy vypláva na hladinu a to platí aj pri teplej vode.

Aké sú motívy na šírenie hoaxov kúpeľmi Bojnice

Kúpele Bojnice sa prostredníctvom svojich nohsledov a nohslediek stále snažia zásobovať noviny, rádiá a televízie svojimi hoaxmi, ako sú ich pramene ohrozované zlomyseľnými baníkmi.

Proti ich laickým teóriám ale úplne jednoznačne hovoria výsledky  hydrologických ,hydrogeologických a geologických výskumov za posledných 70 rokov.

Od roku 1950 až do súčasnosti bolo vypracovaných viac ako 70 vedeckých odborných prác veľkého rozsahu, ktoré sa zaoberajú tematikou možnosti/nemožnosti ohrozenia termálnych prameňov v Bojniciach. Vychádza to takmer na jeden vedecký výskum a záverečnú správu ročne v priemere.

V dnešnej dobe má slovenská veda v tejto otázke "ohrozovania" jasno. Baníctvo na Hornej Nitre nemôže a ani nevie ohroziť pramene v Kúpeľoch Bojnice.

Možno si teda položíte otázku:  "A prečo to teda Kúpele Bojnice prostredníctvom svojho riaditeľa stále opakujú? Aký majú motív? "

Jeden z hlavných motívov šírenia hoaxov je tento:

Kúpele Bojnice sú vo svojom rozlete a ambíciách brzdené kapacitami výdatnosti svojich zdrojov termálnej vody.

 Predpis Inšpektorátu Kúpeľov a Žriediel pri Ministerstve Zdravotníctva povoľuje v Bojnických kúpeľoch maximálny odber (spolu zo všetkých prameňov) - umelých vrtov aj prirodzených výverov teplej vody - ktoré majú k dispozícii , najviac 30 litrov termálnej vody za sekundu.

Hranica odberu 30 litrov za sekundu bola stanovená štátnou komisiou odborníkov na základe dlhodobých výskumov a čerpacích pokusov na ich skupine prameňov v takzvanej Bojnickej kryhe. Ak sa pri dlhodobých čerpacích pokusoch čerpalo z niektorých prameňov viacej ako bola ich výdatnosť, začali množstvá teplej vody vytekajúcich z niektorých vrtov klesať. Pramene sa na Bojnickom "ostrove" výverovej oblasti začali vzájomne ovplyvňovať, čo je nebezpečný stav, preto že rovnováha výtokov je v každej pramennej sústave veľmi dôležitá.

Nadmerným čerpaním vybraných vrtov by  mohlo dôjsť k úplnému rozvratu ich žriedelnej sústavy, na čo vo svojich správach z výskumov upozorňujú opakovane renomovaní hydrogeológovia, najväčšie kapacity vo svojej dobe.
Výskum hydrogeológie sa totiž v časoch socializmu nezadával žiadnym nováčikom v odbore, vlastnosti zdrojov teplých vôd skúmali ľudia, ktorí mali odvŕtané desiatky až stovky kilometrov podzemných vrtov .
  Rozkolísanie výdatností ostatných prameňov čerpaním jedného či dvoch bojnických prameňov znamená jednoznačne to, že pri čerpacích pokusoch sa dosiahla alebo presiahla hranica kapacít prírodných zdrojov, a teda termálna voda nestíha dotekať z bližších či vzdialenejších zdrojov horúcej vody popod zem.
 Tieto výskumy boli robené v Kúpeľoch Bojnice od 60tich rokov 20. storočia až po 90te roky 20. storočia , teda za socializmu - to si treba zapamätať.
Ambiciózne plány Kúpeľov hatí teda objem pritekajúcej termálnej vody - prírodné obmedzenie - hlbiny viacej teplej vody v tejto skupine výverov a vrtov proste nemajú.
Prírodné pomery sa nedajú obalamutiť ani znásilniť, to tuší aj terajší majiteľ Kúpeľov - jeden z mnohých pred ním a určite nie posledný v rade.

Preto sa Kúpele Bojnice po privatizácii kúpeľnej oblasti začali obzerať po inom doplnkovom zdroji termálnej vody. Do oka im padol vrt Š1NB 2 ktorý ešte v 80tich rokoch navŕtali a majú v správe Hornonitrianske Bane a ich predchodca.

Predstava kúpeľov bola taká, že by sa Bane a Kúpele o vodu z tohoto vrtu "podelili" , a kúpele by si natiahli rúry z horúcou vodou 6 - 7 kilometrov cez polia, poddolované územie, cez rieku Nitra a cez Opatovce nad Nitrou až do Kúpeľov Bojnice, kde by mohli vybudovať ďalšie bazény a liečebné domy.

To kde narazila kúpeľná kosa na banský kameň, a čo kosu strašne urazilo, je fakt, že bane už vtedy mali plány na iné využívanie termálnej vody z zo svojho vrtu  - chceli s touto vodou ekologicky ohrievať v zimnom období banské vetry aby sa naplnila dikcia banských predpisov, a existovali už aj plány na využívanie geotermálnej energie na moderné poľnohospodárske účely celoročného pestovania zeleniny.

S plánmi a návrhmi na "delenie" termálnej vody, ktorá im nepatrí,  teda Kúpele u Baníkov nepochodili a opakovane odišli s dlhým nosom.
Preto si zrejme vedenie  kúpeľov Bojnice vymyslelo, že mediálnym tlakom bane ohrozí, alebo pri troche šťastia bane skončia, a potom presvedčí politikov, aby vrt s termálnou vodou, ktorý Kúpele nenavŕtali ani nikdy nevlastnili,  bol "pridelený" na využívanie Kúpeľom Bojnice.
V podstate teda Kúpele Bojnice chceli vrt baní "znárodniť" alebo jemnejšie povedané "prevziať do správy".

Ilustračný obrázok z internetu nazvaný Water thief

Kúpele možno tiež dúfali, že sa obchodný plán s pestovaním paradajok nevydarí, ale ekonomika a dopyt na trhu ukázali, že paradajky s prirodzenou farbou, chuťou a vôňou, ktoré nie sú ako umelá hmota dozretá v kamióne pomocou plynu etánu, sa predávajú výborne. Ešte sú len vo forme kvetových strapcov na rastlinách, a už sú zajednané na predaj mesiace vopred.

Keď plán "delenia"  nevyšiel, nastúpil plán B - očierňovať bane, ohadzovať ich špinou, bomardovať médiá výmyslami o ohrozovaní, ktoré vedci vylučujú. Našli si aj jedného spojenca, ktorý v Bojniciach robil diplomovú prácu v odbore, a ktorý je dnes politikom - poslancom, preto že v odbore si prácu nenašiel a možno ani nechcel.
Každý vedec by mal ctiť prácu svojich predchodcov, a ak s ich závermi nesúhlasí, mal by výsledky vedeckých prác vyvrátiť alebo nahradiť vlastným vedeckým výskumom, ktorý dokáže opak.
V hniezde každej odbornosti sa však občas uliahne aj nenásytné kukučie mláďa.

Ilustračný obrázok z internetu

Myslíte si, že ten plán na "prevzatie" vrtu baní Kúpeľmi sme si vymysleli?
Tak si prečítajte toto: predposledný odstavec dole

https://www.aktuality.sk/clanok/476251/kupele-bojnice-cakaju-velke-zmeny/

Pán riaditeľ kúpeľov tam píše o snahe dohodnúť sa na odbere vody z vrtu Š1 NB II

rovnaký článok s iným názvom vyšiel aj na portáli https://www.hlavnespravy.sk/turizmus-kupele-bojnice-planuju-nove-investicie-za-150-milionov-eur/46734

V oboch článkoch  z roku 2012 sa píše citujeme:" Podľa Eliaša začiatok stavebných prác predpokladali už niekoľko rokov dozadu. "Problémom bola a stále je termálna voda, ktorá by sa mala dopraviť z prievidzského územia ležiaceho pod úrovňou morskej hladiny. Vrt, z ktorého sa táto voda čerpá, je na území Hornonitrianskych baní a doteraz sme sa nevedeli, bohužiaľ, napriek niekoľkým rokovaniam dohodnúť na spoločnom odbere vody z tohto termálneho priestoru," dodal Eliaš." 

Takže posledné roky Bojnické Kúpele tvrdia, že Hornonitrianske bane im "kradnú" termálnu vodu. 
Predstavme si na chvíľu hypoteticky, že by Bojnické Kúpele  po nejakej dohode s baňami termálnu vodu z vrtu Š1 NB II naozaj odoberali. 

To by potom "kradli vodu" sami sebe, ale to by bolo v poriadku ????

Pani Logika si v Kúpeľoch Bojnice niekde v kúte trieska hlavu o stenu! 

Bane a močiare - ohnisko šírenia biodiverzity na Hornom Ponitrí

Možno ste si v prvom okamihu pomysleli, že biodiverzita je nejaká hnusná choroba, ktorá sa zákerne nepozorovane pomaly rozširuje z bezodných tmavých hlbín močiarov. 

Aké sú Vaše spomienky na močiare? 
Brodili ste sa niekedy po nekonečnom čvachtavom bludisku s čiernou vodou, kde sa nad výbežkami ostrice stále vznáša hmlistý opar, a kde v letnej noci  tamojší orchester obojživelníkov reve do tmy svoje nápevy ako zbor hluchonemých speváčikov?

V takom prípade máte zrejme takzvané nepravé – premietnuté spomienky na to, keď ste sa v spoločnosti rodičov pozerali na filmy z močiarneho prostredia – napríklad na film Král Šumavy, kde boli močiare vykreslené ako fakt hnusné, alebo na film Cesta do pravěku, kde vyzerali močiare tiež dosť odpudivo a nebezpečne.

Skutočných močiarov, ich atmosféru, vôňu, ale aj ich pokoj, si ale z čitateľov užil zrejme málokto, preto že od 18. storočia boli prirodzené mokriny, močiare a trasoviská plánovite postupne meliorované, odvodňované a vysušované. 
Močiare boli činnosťou človeka menené na úrodné polia v blízkosti nív riek a potokov.

 Starší z Vás si ešte určite pamätajú ako boli melioračné práce ešte v 70tich rokoch minulého storočia bežne rozšírené,  skoro každé družstvo JRD si ich dalo robievať štátnym podnikom Meliorácie n.p.
Tak sa stalo, že zamokrené lúky, mokriny , trasoviská, rašeliniská a močiare z našej prírody na 99% vymizli.

Možno si poviete – a čo, však škoda ich nebolo, veď boli hnusné! 
To, aké boli už dávnejšie zničené mokriny, už dnes povedať nevieme – málokto z nás ich videl na vlastné oči, skoro nikto ich nefotil, takže ťažko súdiť, či boli naozaj škaredé, alebo nie. 

Košovská mokraď pri západe slnka. Je hnusná?? (foto RNDr. Bogdan)

   Karta macošského prístupu k mokrinám sa ale v poslednej dobe obrátila, a dnes sú mokrade environmentálnymi organizáciami a ministerstvami v EÚ považované za vzácne lokality , ohniská šírenia inde poškodenej biodiverzity.

 Mokrade sú dnes krajinným prvkom zadržujúcim vodu v krajine, obmedzujúcim jej odtekanie a ochladzujú a zavlažujú zem v období sucha a stúpajúcej teploty. Nemusia sa vám páčiť, ani Vás nikto nebude nútiť, aby ste močiare a mokriny milovali. To nič nemení na fakte, že existujúce a nové močiare sú rajom divokého života hmyzu, rastlín, rýb, obojživelníkov a vodného vtáctva na Slovensku.

Napriek tomu že sa močiare mnohým ľuďom neľúbia, je aj na Slovensku spústa ľudí ktorí  si uvedomujú skryté krásy mokrín, ich dôležitosť a hlavne ich vzácnosť.  Preto je tých pár mokradí, ktoré sme nestihli poničiť v zmysle socialistického hesla „Rozkážeme vetru, dažďu, a príroda nás bude poslúchať!“ v dnešnej dobe označených ako lokality najvyššej ochrany podľa takzvanej Ramsarskej dohody.

Ak si myslíte, že močiare sú hlavne ohniskom rodenia komárov, mýlite sa. Komáre milujú drobné nádržky, kaluže a nádoby so stojatou teplou vodou. Močiare im nevyhovujú - najmä preto, že v močiaroch sa to hemží hladnými živočíchmi, ktoré si rady smlsnú na komárích larvách - to platí pre obojživelníky, ryby aj vtáky. 

Možno vám príde záhadné, ako sa do izolovaných mokrín dostanú rybky. Nevysadia ich tam rybári, ale paradoxne zarybňujú ich vodné vtáky. Ako preletujú z jednej vody na inú, na labkách a nožičkách sa im prilepia oplodnené ikry, a v novej vode zase pri pristávaní a veslovaní odpadnú. 
Preto sa o močiaroch hovorí , že sú ohniskami alebo horúcimi bodmi šírenia biodiverzity - rôznorodosti života. Lebo je tam hotový guláš kypiaci rôznymi formami rastlín a živočíchov.    

Nové močiare dnes prakticky v našej prírode nevznikajú. Našťastie aj pri tomto pravidle je výnimka potvrdzujúca pravidlo:

Košovsko-laskárske mokrade na stredozápadnom Slovensku.  Sú vzácnym a na Slovensku aj pravdepodobne jediným príkladom novovznikajúcich mokradí a močiarov. Vznikajú ako vedľajší produkt podzemného dobývania uhlia v okolí horného toku rieky Nitra.
 Tieto mokrade vznikajúce už 40 rokov  nedávno preskúmali odborníci z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej Akadémie Vied , pracoviska v Nitre.  

Označili ich za veľmi významné útočisko migrujúcich a domácich vodných vtákov, obojživelníkov a cicavcov. Našli pri nich dokonca aj niektoré rastliny, ktoré boli považované za na Slovensku vyhynuté, a hniezdia tu vtáky, ktoré inde nenájdete.   
V súčasnosti napríklad na Laskárskej mokradi zimuje viac ako 40 hlavý kŕdeľ labutí veľkých. 

Záber časti kŕdľa Labutí veľkých pri Laskárskej mokradi

Pri jarnom a jesennom ťahu na Košovsko -Laskárskych mokradiach oddychujú, kŕmia sa a nocujú tisícové kŕdle sťahovavých vodných vtákov. Hornonitrianske mokrade už dávno zaradili do svojho cestovného itinerára , a pravdepodobne kvôli nim pozmenili aj svoje trasy letov zo severu na juh a naopak. 

 Nedávno boli v týchto mokradiach objavené stopy činnosti iných vzácnych živočíchov, ktoré na Hornej Nitre neboli videné viac ako 300 rokov.  
Bobry sa po dvesto rokoch vrátili na Hornú nitru, a našli tu výborné podmienky nie vďaka ekológom, ale paradoxne vďaka baníkom, ktorí sú vraj všeobecne škodliví. 
Všetko zlé je ale vždy na niečo dobré. 
Pokračujúce podzemné dobývanie uhlia Hornonitrianske mokriny ďalej rozširuje v oblasti, ktorej prírodný ráz bol človekom poničený.  

Bobria rodina na brehu Nitry pri Koši nezaháľa ani v zime

Mokraďami vlastne baňa vracia tejto časti rieky Nitra ráz krajiny, v akom sa nachádzala pred 500 a viac rokmi. Otvorením plánovaného 12. úseku sa počíta s rozširovaním rozlohy a tvorbou rôznych typov mokradí . Zatiaľ je ich tu zhruba 40 hektárov. 
    
Banský zákon každej banskej organizácii však ukladá vzniknuté mokrade zasýpať. Popravde banský zákon nepozná mokrade. Hovorí o poklesoch terénu. Pokles terénu sa ale v podmienkach okolia rieky Nitry naplní dažďovou a podpovrchovou vodou, z čoho vznikne vodná plocha - mokraď.

  Zatiaľ sa baníci snažia mokrade pokiaľ možno zachovávať v prirodzenom stave – ponechávajú ich samovývoju. To znamená, že sa tvoria, prehlbujú, zarastajú šachorinou, plnia sa vodou a zase vysychajú. Práve premenlivosť a rôzne typy mokrín vyhovuje vodnému životu najviac. 

  Pokiaľ sa ale v blízkej budúcnosti nepodarí dosiahnuť zosúladenie alebo kompromis medzi jednotlivými ministerstvami, preváži povinnosť napísaná v banskom zákone, preto že z neplnenia dikcie zákonného predpisu môžu hroziť súdne tresty a vysoké pokuty.  

Mokrade vraj vadia letisku, ktoré spadá pod legislatívu Dopravného úradu SR a jeho zákonov, tiež prekážajú niektorým občanom  preto že prichádzajú vznikom mokradí o poľnohospodársku pôdu, čo im väčšinou v skutočnosti nijako významne neuberá na peniazoch, kým dostávajú od baní finančné kompenzácie. To je zase nejaký Zákon o poľnohospodárskej pôde. 
 Keď banská organizácia ukončí svoju činnosť, skončí aj prísun kompenzácii, čo si odškodňovaní zatiaľ určite neuvedomujú.   

Novovznikajúca mokraď pri bývalej obci Koš. Foto Kromková

Budúcnosť nových aj tých  mokradí je preto z pohľadu zákonov a ich vzájomného protirečeniu  stále neistá.
Zatiaľ robia bane všetko pre to, aby sa nové mokrade pokiaľ možno čo najlepšie ochránili. V rámci pilotného programu pre Uhoľné regióny v Transformácii, chceli v spolupráci s odborníkmi SAV a univerzít navrhnúť využívanie mokradí pre pozorovateľov vtákov, vybudovanie náučného chodníka, a vykonať ďalšie opatrenia na zadržiavanie vody v krajine. - napríklad poprepájať časť z nich s miestnymi potokmi. 

Mimochodom, mokriny ako jediné miesto na Hornej Nitre dokázali pri pamätnej bleskovej povodni z roku 2012 , ktorá zaplavila dediny a mestá od Handlovej po Prievidzu, povodňovú vlnu sploštiť natoľko, že škody pod nimi už boli výrazne zmenšené. Tu sa jasne preukázala obrovská schopnosť mokrín absorbovať kvantá vody z prietrží  
            

 Hornonitrianske bane Prievidza sa už viac ako 15 rokov aktívne angažujú v ochrane a využití Novácko-košských mokradí, ako veľmi zaujímavého krajinotvorného prvku na hornej Nitre. V rokoch 2011-2012 spolupracovali bane s Výskumným ústavom vodného hospodárstva Bratislava v rámci programu LIFE+ na riešení zachovania mokradí z pohľadu biodiverzity a uchádzali sa  o financovanie projektu ich využitia z eurofondov. Navrhované riešenie bolo vyhodnotené ako zaujímavé, inovatívne, ale v konečnom dôsledku požiadavka na finančnú podporu nebola akceptovaná.

Veľká vodná akumulácia na okraji obce Starý Koš dnes slúži najmä rybárom. Foto: RNDr. Bogdáň

            Nie tak dávno spolupracovali bane aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva na projekte „Využitie unikátnych mokradí v poddolovanom území Nováky-Koš“. Chceli využiť socio-ekonomický potenciál tejto oblasti. Náučné chodníky možno využívať na vzdelávanie detí a dospievajúcich, fotografi a pozorovatelia vodného vtáctva sa mohli ubytovávať v okolitých obciach.

Hlavným cieľom projektu bol návrh pozitívneho začlenenia mokradí do životného prostredia v obývaných oblastiach Nováky-Koš. Ide  o zachovanie mokradí, ktoré vznikajú na ploche súčasnej nosnej  ťažobnej kapacity 11. poľa ťažobného úseku Nováky, na ploche cca 40 hektárov. Projekt mal vybudovaním náučného chodníka podporiť nielen edukačnú činnosť zameranú na mokrade a okolité životné prostredie, ale jeho súčasťou bol aj návrh na využitie územia ako miesta relaxu a zadržiavania vody v krajine.  

Projekt, ktorý mal ambíciu uchádzať sa o prostriedky z eurofondov v rámci programu LIFE+2013 ale neprešiel do užšieho výberu. 

Baníci sa ale nevzdávajú. 
Možno je čas nadchádzajúcej postupnej konverzie tým vhodnejším časom, keď politici a aktivisti budú ochotnejšie načúvať tým, ktorí tvoria skutočné hodnoty - baníkom. V zmenu hlupákov na inteligentov však nedúfame. 

Pri prípadnom spustení 12 ťažobného úseku do ťažby vzniknú ďalšie, ešte zaujímavejšie mokriny, ktoré budú mať z jednej stany strmé brehy, ako stvorené na hniezdenie príbrežných vtákov. To je zatiaľ hudba budúcnosti. 
   Ak si chcete pozrieť krátke video natočené ku Svetovému Dňu mokrín o Košovsko-Laskárskych mokrinách, kliknite si TU: 

http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12957/147148#2044

Mokré sny o suchom geotermáli na Hornej Nitre

Na februárovom stretnutí o transformácii uhoľných regiónov so zameraním na Hornú Nitru viackrát odznelo odporúčanie, že región by sa ako jeden z pilotných prípadov mal začať orientovať na geotermálne teplo, konkrétne na takzvané suché teplo z hlbín zemskej kôry.

Preto že Spoločné Výskumné centrum neprezieravo hodilo na stôl nepodložené a nafúknuté čísla, tlač sa tejto udičky okamžite chytila a začali tému nafukovať. 

Vraj sa má na Hornej Nitre stavať 110 megawattová alebo 223 megawattová geotermálna elektráreň, ktorá údajne nahradí produkciou úplne čistej elektrickej energie vraj zastaralú uhoľnú elektráreň.

Naozaj?

Podľa novinárov je náš vzor Island, kde sa vyrábajú kvantá lacnej geotermálnej energie z vrtov vyhĺbených do horúcej zemskej kôry. 

Budeme mať teda na Hornej Nitre geotermálne elektrárne ako Islanďania?

Sotva.

Nie že by sme na Hornej Nitre geotermálnu energiu nemali!

Naopak, baníci už pred rokmi začali využívať teplo Zeme na priemyselné účely. Najprv začali geotermálnou energiou ohrievať v zimnom období čerstvý vzduch na vetracej šachte vťahovaný do podzemia, čím sa ušetrili obrovské množstvá uhlia alebo elektriny. 

Neskôr sa začala geotermálna energia využívať na prikurovanie novopostavených skleníkov na pestovanie paradajok, a na ohrievanie vzduchu sa začalo využívať geotermálne teplo odpadnej banskej vody. 

Aj rybia farma v Handlovej a priľahlé skleníky fungujú na banskej vode a z tepla z nej odoberanej. Takú kombináciu ešte nikto v EÚ nevymyslel a nesprevádzkoval, len slovenskí baníci.

Ďalší geotermálny projekt sa chystá na uzavretej bani Cígeľ.

Analýza Spoločného Výskumného Centra Európskej Komisie ktorú prevzali s veľkou mierou neporozumenia informačné médiá,  hovorí o tom, že na Hornej Nitre vraj bude geotermálna elektráreň. 

Vraj bude vyrábať superlacný ekologický elektrický prúd 110  alebo 223 Megawattov.

Tak kde je problém?

Problémy sú v tom, že :

·         Na Hornej Nitre nikto nikdy nevyvŕtal vrt hlbší než 2300 metrov , tie najhlbšie vyrobili baníci, nie kúpele. Čo presne za horniny sú v hĺbke 3 kilometre pod Hornonitrianskou kotlinou, to nevie vôbec nikto. Baníci už na základe geofyzikálnych výskumov GÚDŠ tušia, že tunajšie hlbiny skrývajú mnohé prekvapenia o ktorých v Európskej komisii ani v Kúpeľoch nemajú šajnu.

·         Celková tepelná kapacita Hornonitrianskej Kotliny je podľa doteraz známych poznatkov niečo málo vyše 26 MWtepla. Ako chcete vyrábať 110/223 MW elektriky z nejakých 12 MW zemského tepla, ktoré ešte je v kotline k dispozícii? Zvyšok – okolo 14 MW tepla sa už v kotline využíva.  Zákon zachovania energie sa nedá oklamať nejakým nariadením EU alebo odporúčaním Výskumného Centra . Z jednej jednotky (Watt, Joule) tepla sa dá vyrobiť len maximálne jedna jednotka Watt elektriky.

·         Staršie výskumy uvádzali, že v Hornonitrianskej kotline sú v hĺbke 3000 metrov teploty od 80^oC do 100 ^oC.  Najnovšie vrty však ukázali, že táto teória sa nepotvrdila, a v hĺbke okolo 2300 metrov je teplota vody len niečo nad 50 ^oC, a v hĺbke 3 kilometre to bude okolo 70 ^oC . Ak by sme chceli v Hornonitrianskej kotline suché teplo okolo 100 ^oC musíme vŕtať do 4 kilometrov

·         Z jedného hlbinného vrtu sa na Slovensku dá získať maximálne do 2 – 3 MW_tep tepelnej energie, nie viacej.  Na každý 2 – 3  MW_tep vrt potrebujete vyvŕtať aj jeden takzvaný vtláčací vrt

·         Hlbinné vrty hlboké nad tri kilometre, z ktorých by sa mohlo využívať takzvané „suché teplo“ sú extrémne drahé.  približne každý desiaty z hlbinných vrtov zlyhá /zhavaruje a peniaze (do desiatky miliónov € za 1vrt ) sú vtedy bez úžitku vyhodené.

·         Na plánovaných 230 MW_elektr geotermálnej energie by ste potrebovali aspoň 153 vrtov s hĺbkou nad 3 kilometre . Vrty tým, že by sa ich vŕtalo viacej na neveľkých vzdialenostiach nijako významne nezlacnejú. Povedzne že vyjdú 6 miliónov € jeden kus . To je 918 miliónov len za vrty. Keďže nemáme na slovensku dostatok vrtných súprav schopných vŕtať do takýchto hĺbok , peniaze za vŕtanie by odtiekli do zahraničných vrtárskych spoločností.

·          K tomu si pripočítajte drahé stanice tepených čerpadiel, stanice vysokotlakých vtláčacích čerpadiel, tepelných výmenníkov, turbíny, chladiace stanice a sme razom na nejakých 2 – 3  miliardách € .

·         Keď investície do geotermálnej elektrárne s výkonom 223 MW_el vrazíte niekoľko miliárd, myslíte, že prúd z nej predávaný bude lacný?!?

O problémoch spojených s geotermálnou energetikou sa dočítate viac TU:

http://www.energie-portal.sk/Dokument/geotermalna-energia-vyhodna-cista-ale-aj-nebezpecne-draha-101428.aspx

a tu

http://energia.sk/dolezite/obnovitelne-zdroje/geotermalna-energia-prehlad/0125/

Kvôli všetkému vyššie uvedenému sú  veľké plány Európskej Komisie s využívaním suchého geotermálneho tepla na Hornej Nitre zatiaľ len mokrým snom.